EXPOZÍCIA VÝVOJA NOŽOV V RÁMCI VÝSTAVY
„POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA“

INCHEBA EXPO BRATISLAVA 2011.

V dňoch 15. - 19. júna 2011 sa v Bratislave na výstavisku INCHEBA EXPO Bratislava uskutočnila celoštátna poľovnícka výstava „Poľovníctvo a príroda“ s medzinárodnou účasťou. Výstavu slávnostne otvorili - prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, prezident CIC Bernard Lozé, prezident SPZ a SPK Ing. Tibor Lebocký a riaditeľ výstaviska INCHEBA EXPO Bratislava I. Rozin.

S množstva spoluorganizátorov, vystavovateľov a mediálnych partnerov sa na výstave svojou expozíciou podieľal aj Klub histórie slovenského poľovníctva.

Klub histórie slovenského poľovníctva pri SPZ na čele s jeho predsedom Ing. J. Brunčákom pripravil expozíciu, ktorá zodpovedá hlavnej náplni klubu - približovať poľovníkom i laickej verejnosti históriu, ktorá súvisí s poľovníctvom na Slovensku. Časť expozícia klubu tvorila poľovnícka literatúra „našich otcov“ a historické poľovnícke pušky, ktorú pripravil doc. Letošťák. Poľovnícke ozdoby a miniatúry z parožia vyrobil D. Šarkézy. Tretia časť expozície prezentovala vývoj poľovníckych nožov v rámci vývoja nožiarstva všeobecne od prvých storočí n. l. až do súčasnosti. Exponáty - nože, orientačné „popisky“ i „sprievodné slovo“ pripravil Ing. Drábek, vedúci sekcie chladných zbraní KHSP.

Súčasťou expozície KHSP pri SPZ bola aj známa slovenská trofej jeleňa „neznámeho strelca“ z obdobia SNP z roku 1944. (Príbeh stvárnila knižná i filmová podoba). Interiér dopĺňali aj iné chladné zbrane - repliky kopijí, oštep, veľký luk, tulec z brezovej kôry a šípy s rôznymi historickými hrotmi. (Hroty: keltský, „pobedímske - listové a dvojkrídlové - bojové“, avarský, staromaďarský a zápalné hroty).

Vývoj chladných zbraní bol prezentovaný dokumentačne - príslušne k jednotlivým významných obdobiam histórie Slovenska a Slovákov. V sprievodných „popiskách“ zostavovateľ exponátov uviedol formovanie slovenského názvoslovia poľovníckych nožov, ich pôvod a ich pôvod, alebo výrobcov. Prezentoval tak aj prácu súčasných slovenských remeselníkov - nožiarov, ktorí sa podieľali na výrobe replík historických nožov a súčasných poľovníckych nožov - exponátov výstavy.

Je prirodzené, že vývoj nožov bol pre návštevníkov výstavy dokumentovaný predovšetkým exponátmi, chronologicky podľa etáp vývoja slovenskej histórie v rámci príslušných storočí. Pre rozšírený záujem návštevníkov poskytol Ing. Drábek komentár vystavovateľa a pre osobitných záujemcov, prípadne pre tlač, boli k dispozícii aj písomné podklady, ktoré poskytovali k vývoju nožov podrobnejší komentár v rámci širších dejinných súvislostí. Práve sprievodný písomný komentár k vývoju nožov bude tvoriť obsah nasledujúcich informácií.

Vývoj poľovníckych nožov v rámci všeobecného vývoja nožov bol na výstave prezentovaný exponátmi – nožmi, ktoré boli časovo zaradené od počiatkov slovenskej „písanej histórie“, keď sa na území Slovenska už formoval „SLOVENSKÝ NÁROD“ z pôvodného obyvateľstva, zvyškov Keltov - Kotínov a Slovanov, ktorí sa po V. storočí stali dominantní, posilnení sklavínskym prúdom Slovanov. Pri dokumentovaní vývoja boli zohľadnené i kvalitatívne vplyvy v oblasti spracovania kovov a nožiarstva iných národov.

V rámci výstavných možností nie je možné osobitne analyzovať základné prvky vývoja nožov /účel, technické podmienky a ostatné dejinné vplyvy - stimuly označené - „ostatné komplexné podmienky“. Na exponátoch a ich názvoch možno dokumentovať výsledok pôsobenia týchto prvkov - stimulov s prihliadnutím na najdôležitejšie etapy slovenskej histórie.

Základ vývoja „účel“ nožov v rámci základných činností postupne formoval „základné druhy nožov“ všeobecne: nože, dýky, bodáky, tesáky, a špecificky v rámci poľovníckych činností nože so špecifickými názvami. Na usmrtenie bodnutím - poľovnícke tesáky, dýky, „zaväzáky“, „zaperáky“. Na vyvrhnutie i na stiahnutie kože - spravidla univerzálne použiteľné /alebo univerzálne/ poľovnícke nože. (Ďalej len UPPN). Na špeciálne práce - špecializované poľovnícke nože / skinneri/ a na zlepšenie výkonu /alebo urýchlenie činnosti/ noža i poľovnícke nože s účelovými prvkami /pílka na kosť, ostrý háčik na kožu, „ozubené ostrie“ na rezanie náročných materiálov/. (Na zatváracích nožoch sú to sklopné nástroje istené „perami - poistkami“). Na „delenie“ (štvrtenie) história vývoja nožov zaznamenala poľovnícke tesáky - sekáče.

V rámci „výstavy“ nebudem analyzovať vývoj technických možností /predovšetkým spojenie čepele s rukoväťou, pohyblivú čepeľ, kovania, poistky/. Budem postupovať populárnu formu prezentácie vývoja nožov, uvediem, aké nože v ktorom období vznikli i s ich príslušným názvom predovšetkým v rámci poľovníckeho názvoslovia, prípadne ich všeobecné i špecifické /historické/ názvy. Vývoj nožov budem prezentovať v rámci priority dejinných období histórie Slovenska v súčinnosti s vplyvov dominantných národov aj s ohľadom na históriu strednej Európy. Vývoj môžem prezentovať nasledovne v bodoch:

1. Počiatok vývoja nožov s osobitným zreteľom na ich použitie v poľovníctve uvediem od „doby rímskej“ v I. - IV. storočí. keď už v „kovoch“ vládlo „železo“ a jeho kováčske spracovanie, keď už bolo známe spojenie rukoväte s tŕňom i so stopkou, nôž už mal aj hrotovú úpravu. Mocensky „doba rímska“, ale v spracovaní kovov a vo výrobe zbraní i nožiarstve bol v strednej Európe i na našom území doznievajúci, ale dominantný keltský vplyv a prevládali keltské nože. (Exponáty výstavy - „keltské nože“ vyrobili: M. Ulík a E. Gecler).

2. Ďalšou významnou etapou vývoja nielen Slovenska ale aj Európy bolo obdobie „sťahovania národov“ v V.- VI. stor., alebo pre Slovensko obdobie Slovanov. Z hľadiska vplyvu boli v strednej Európe dominantné germánske kmene a i v nožiarstve bol prioritný germánsky vplyv. Dialo sa tak osobitne po zániku moci Rímskej ríše a aj vo všeobecnom úpadku, v zbraniach a nožoch dominovali dlhé saxy a nože bojovníkov i poľovníkov - scramasaxy. (Dva exponáty - scramasaxy vyrobil M. Ulik).

3. V „predveľkomoravskom“ období v VII. stor., ktoré je už fázou národnej kryštalizácie strednej Európy, sa už zo Slovanov sa v priestore Slovenska formuje národ Slovenov. V južných častiach územia sú dominantní Avari. Názov Sloveni je zaznamenaný od 7. stor., čo potvrdili osobnosti, ako prof. Hudec, / Kalifornská univerzita, USA/, prof. M. Ďurica, /Padovská univerzita, Taliansko/, T. Veteška, historik, USA, a iní. Uvedení slovenskí autori čerpali z cirkevných materiálov /T. Veteška zo salzburgských kláštorných podkladov/, ktoré z mocenských i ideologických pohnútok neboli v dávnejšej i menej dávnej histórii aktuálne a pre našich „ochrancov“ žiaduce. Z dielne zastierania skutočností je aj nesprávne prekladaný a predovšetkým vysvetľovaný názov „Slovieni“).

V VII. stor. (623) zaznamenávame Samovu ríšu, všestranný nárast moci a vplyvu Franskej ríše a kráľa Karola Veľkého. (Korunovácia v Ríme za cisára r. r. 26. dec. 800). „Veľkým“ sa stal aj vďaka tomu, že „si dal poradiť“. Sústredil vedcov Európy z rôznych oblastí vedy a vedecké poznatky sa aplikovali v praxi. Výsledkom boli kvalitné zbrane /meče/, osobitnej skladby čepele, ktoré dostali názov karolínske meče. Aj v nožiarstve sa začali používať damascénske čepele /niekoľkokrát prekladané a prekovávané železné materiály rôzneho obsahu uhlíka/ a čepele vrstvené /“sendvičové“ vykuté len z troch, štyroch vrstiev/.

Karol Veľký vydal v rámci kapitulárií aj poľovnícky ceremoniál, ktorý v svojej podstate pretrval d konca XIX. storočia. Pokrokové technické poznatky spracovania kovov, výroby zbraní a nožiarstva však prenikli na územie Slovenska až v IX. storočí. (Dr. L. Galuška. Zvládnutie výroby až v druhej polovici IX. stor.).

„Predveľkomoravské obdobie“ - storočia VII. a VIII. sú v nožiarstve známe tým, že dominantné nože bojovníkov i poľovníkov - scramasaxy, doplnili všestranne používané nože s volútkami /pravdepodobne z východného byzantského vplyvu. (Exponáty nožov s volútkami /špirálami/ vyrobil M. Ulík).

4. Na obdobie „predveľkomoravské“ nadväzuje obdobie kniežatstiev a kráľovstva Slovenov starých Slovákov v IX. storočí. IX. storočie sa spája s obdobím vlády kráľa Svätopluka I. /prof. Marsina/ vo Veľkomoravskej ríši v a jej zánik sa datuje do začiatku X. stor. (907). Kráľ Slovenov Svätopluk I. rozvinul „hradský systém“ rozvoja obchodu, remesiel, spracovania kovov /franské poznatky/ a jeho ríša bola mocenským fenoménom strednej Európy.

Paradoxom slovenskej histórie je však to, že názov „Veľkomoravská“ ríša sa nikde v dobových záznamoch neuvádza. (Až približne o sto rokov ho tak uviedol byzantský cisár Porfyrogenetos). Uznávaný československý archeológ historik I. Červínka /a ďalší: Ďurica, Veteška, Hudec, Jagič, Price a iní/povedal: „Říše veľkomoravská byla především říši národa slovenského, o tom nemúže být sporu: na Nitravě jedno knížetství, na řece Moravě druhé“. (Zbrane bojovníkov boli až do XVI. storočia aj zbraňami poľovníkov.).

V období starých Slovákov - Slovenov sú naďalej dominantné nože bojovníkov i poľovníkov modernizované i luxusné scramasaxy, ale aj nože z nových technických poznatkov Franskej ríše. /Exponáty: scramasaxy, ako osobný nôž sa používa nôž so sklápacou čepeľou, používajú sa aj nôž s „čiernou“ čepeľou, a následne po ére Karola Veľkého sa objavili aj na Slovensku technické novinky - nôž s „vrstvenou - sendvičovou“ čepeľou a nôž s damascénskou čepeľou /Dr. L. Galuška/. (Exponáty výstavy vyrobili: A. Sedláček, Š. Galovič, E. Gecler, M.Ulík, R. Môc, R. Privrel).

5. Pre Slovensko a Slovákov všeobecne priaznivý vývoj skončil po roku 907 dejinným zlomom - pádom Veľkomoravskej ríše. Potom takmer po storočnom „bezvládí“ nasleduje vznik Uhorska a obdobie jeho stabilizácie v XI. - XIII. stor. Je to obdobie križiackych výprav, rytierov a dýk. Dominovali dýky, ale v poľovníctve nože - tesáky. Obdobie reprezentujú exponáty: tesák, dýka, sokoliarsky nôž - zaperák, (Exponáty vyrobili: M. Ulík, Ing. Drábek).

6. Obdobie XIV. - XV. storočia začína aj pre Slovensko - „Horné Uhorsko“ v XIV. storočí významným rozvojom. /Ťažba rúd, hutnícka výroba, zlato, striebro, meď, bohatstvo banských miest/. Ale XV. stor. sa už

spája s destabilizáciou, náboženskými vojnami a drancovaním Slovenska /Husiti, Bratríci/. V poľovníctve sa dominantne používa poľovnícky tesák /z dýk prevzal stredový hrot, priečku/, používajú sa nože bežnej konštrukcie i novinka, ktorá na Slovensko prišla s valaskou kolonizáciou - nože s rukoväťou „vylievanou cínom“ a rozšírený je /pastierstvo i poľovníctvo/ aj nôž so sklápacou čepeľou bez pera / . (Exponáty výstavy vyrobili: Ing. Drábek, Š. Galovič, M. Látka).

7. XVI. stor. nie je mocenským, ale kvalitatívne iným zlomovým obdobím - všeobecne začína vládnuť pušný prach a pušky, v strednej Európe sa formujú poľovnícke tradície /alpská oblasť/. Poľovníctvo už nie je len „tréningom“ bojovníkov, ale vysoko organizovanou a personálom zabezpečenou zábavou elity spoločnosti. Módou v nožoch je „poľovnícka súprava“, /honosná/, alebo menej honosná s názvom „praxe“. Tvorí ju sekáč, nožík,/i viac nožíkov/, vidlička, „špíz“. (Exponát výstavy súpravu „praxe“ vyrobil Ing. Drábek).

8. Koniec XVII. stor. je spojený so vznikom a rozšírením parforsných poľovačiek - „štvaníc“, dominuje štíhly poľovnícky tesák barokový /s „mušľou“/. Vznikajú aj zatváracie nože s „perom“. (Exponáty výstavy: poľovnícky tesák barokový - originálna „nemecká“ čepeľ, originálny zatvárací nôž s kovaným perom španielskej koncepcie, zatvárací nôž, replika noža nemeckej konštrukcie, /nosné kovanie, západková poistka/, (Exponát - zatvárací nôž vyrobil Ing. Drábek).

9. V XVIII. storočí sa dostáva do popredia vývoja nožov alpská tradícia poľovníckeho noža „zaväzáka“. Postupne vznikli a používajú sa: štajerský, tirolský a rakúsky zaväzák. Ich používanie je v poľovníctve takmer módou a vychádza z mocensko-politického i všestranného vplyvu Viedne a Rakúsko - Uhorska. (Vplyv na Maďarsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Sever Talianska). (Exponáty výstavy: SOLINGEN, fi. EMKA, A. Sedláček, O. Neuman).

10. Po revolučných rokoch, aj neúspešných bojoch Slovákov za sebaurčenie v polovici XIX. storočia (1848, Myjava), je jeho druhá polovica spojená s „maďarizáciou“, ale aj obdobím technickej revolúcie. Vznikajú nože /exponáty/: skladací poľovnícky tesák, zatváracie poľovnícke nože s poľovníckymi nástrojmi /nástroje - na raticovú a pernatú zver/, kombinovaný poľovnícky nôž a „vyskakovací“ nôž. (Exponáty výstavy : predlž. nôž je čínsky výrobok, zatvár. nôž - firma MIKOV, ČR, a firma FOX, Taliansko, kombinovaný poľovnícky nôž - A. Bareš, ČR a „vyskakovací“ nôž je čínskej výroby).

Prvá polovica XX. storočia sa vo vývoji poľovníckych nožov ešte niesla v „duchu zaväzákov a nožov s „nepevnou - pohyblivou“ čepeľou, predovšetkým zatváracích nožov s poľovníckymi nástrojmi, ako odozva s predchádzajúcich silných vývojových období XVIII. a XIX. storočia.

11. Súčasnosť poľovníckych nožov možno prezentovať vývojom v druhej polovici XX., osobitne posledného desaťročia XX. storočia a začiatkom XXI. storočia. Na výstave bolo toto obdobie prezentované najpočetnejšou časťou expozície. V XX. storočí v rámci použitia /účelu/ poľovníckeho noža zanikol „účel - konečné usmrtenie bodnutím“, spojené s použitím tesákov /komora - srdce/ a „zaväzákov“ /krčná chrbtica/. V „používaní“ z „bodnutia“ zostal zákonom posvätený len sokoliarsky nôž - „zaperák“ /usmrtenie úlovku opereného dravca bodnutím do „záhlavia“ - do chrbtice/.

V druhej polovici XX. stor. sa svojim spôsobom vyprofilovala klasifikácia /názvoslovie/ poľovníckych nožov v rámci ich účelu. Dominuje univerzálne použitie poľovníckeho noža /pri vyvrhnutí, stiahnutí kože a z časti i pri delení - štvrtení/ a nôž možno v tejto súvislosti označiť názvom - univerzálne použiteľný poľovnícky nôž /alebo „univerzálny poľovnícky nôž“/.

Špecifikom druhej polovice, osobitne posledného desaťročia XX. storočia je nárast záujmu o nože mimoriadnej kvality, z osobitných až exkluzívnych materiálov, mimoriadne zdobené. Vzhľadom na to, že ide o výrobu „kusovú“, v podstate výrobu originálov, takéto výrobky z hľadiska organizácie a orientácie výroby nemôže poskytnúť priemyselná výroba nožov. Tak vzniká priestor pre novodobých nožiarov - remeselníkov, porovnaní s remeselníckou výrobou minulosti takmer v kombinácii remeselníckej výroby s umeleckou tvorbou.

Najrozšírenejším, najpoužívanejším poľovníckym nožom je aj s priliehavým názvom „univerzálne použiteľný poľovnícky nôž /ďalej UPPN/, širokého rozpätia kvality z materiálov od bežných /rukoväť spravidla parožie/, bez zdobenia, alebo s minimálnym zdobením. (Exponát vyrobil E. Diczházi, Štós).

V poslednom desaťročí XX. storočia do súčasnosti záujem o UPPN mimoriadne zdobené, prelína so záujmom o nože /rukoväte/ s osobitných, až exotických materiálov. V zdobení nožov je najcenenejšia „ihličková“ metóda: scrimshaw. Predložený exponát je nôž s čepeľou z damascénskej ocele, rukoväť je z jelenej kosti, zdobenie metódou scrimshaw. (Nôž vyrobil M. Letrich, scrimshaw /vlky/ M. Šebestová). Je to špičkový a najhodnotnejší nôž výstavy z hľadiska remeselnícko-technického i použitých materiálov /damascénska čepeľ, rukoväť kosť/, výzdoby /metóda zdobenia - scrimshaw/. Ďalší exponát je zdobený rezbou čepele (M. Bielik), nasledujúci s rezbou v kosti a s leptom čepele, (A. Sedláček), iný nôž leptom na čepeli má rukoväť vyvrelina na kmeni topoľa (P. Šimon). Prezentáciu súčasného „zdobenia“ uzatvára nôž s puzdrom, keď je zdobené rezbou v koži puzdro. (Puzdro P. Úlik, nôž s rúčkou dreva brestu M. Ulík).

S exponátmi prezentujúcimi zdobené nože prelínajú aj exponáty nožov s osobitných materiálov - rukovätí. Všeobecne na špičke súčasného záujmu sú nože osobitnej kvality, s čepeľami z damascénskych ocelí, v osobitostiach použitých materiálov. V materiáloch rukoväte je špičkou kosť mamuta, žirafy, jeleňa a iné kosti/, kombinácia s tmavou rohovinou, paroh jeleňa, ale aj kvalitnejší paroh indického jeleňa sambara, exotické drevá. Parožie i kosti sú materiály, ktoré sú svojim spôsobom originálmi.

Exponáty tejto „materiálovej“ časti expozície sú poľovnícke nože s rukoväťou z kosti jeleňa /od kolena a od členku/, puzdrá sú vyrobené zo sánky jeleňa (vyrobil Ing. Drábek). Nový, posledný rad exponátov začínal nožom s rukoväťou z parohu daniela s apačský puzdrom (nôž vyrobil R. Matejka), ďalší bol s rúčkou z rohu muflóna (R. Matejka), s rukoväťou z dreva /“hrča“/ agátu /L. Máté/, puzdro „kožušina“ (hovädzia. koža aj so srsťou, P. Varchola). Na ďalšom noži bola rukoväť z dreva slivky, puzdro „tuhé“ z dreva, kože a plechu. Špecialitou posledného noža „materiálovej“ časti bol nôž s rukoväťou z kožených plátkov. (Nože vyrobil Ing. Drábek).

Tri exponáty boli UPPN vybavené účelovým prvkom. Vybavenie je na prekonanie kritických miest v poľovníckych činnostiach (rezanie kosti, rýchlejšie stiahnutie kože, rezanie náročných materiálov) . Prvým riešením je - pílka na kosť na chrbte čepele, ako súčasť noža s pevnou čepeľou (nôž firmy MIKOV, ČR), druhé riešenie - ostrý háčik na kožu (exponát vyrobil J. Víťazska) a tretie technické riešenie je - ozubené ostrie. (Nôž je výrobok španielskej firmy MUELA).

Jeden exponát UPPN bol s „účelovým doplnkom“ - ocieľkou na brúsenie. (Nôž vyrobil P. Hronec). Účelové doplnky UPPN spravidla tvoria pomocné nástroje ktoré umožňujú vylepšiť ostrie noža, alebo vykonať iné pomocné činnosti).

Dva exponáty „špecializovaných poľovníckych nožov“ boli „sťahovací skinner“ a sokoliarsky nôž „zaperák“. (Jednoúčelové nože). Exponáty: skinner (M. Chromý) a sokoliarsky „zaperák“ (Ing. Drábek).

Expozíciu vývoja nožov na bratislavskej poľovníckej výstave uzatvárali nože súčasnej „technickej priemyselnej moderny“ - nože „s nepevnou - pohyblivou čepeľou i s nástrojmi“ v koncepcii sklápanie do „rukoväte zatváracieho noža“ /nosičom nástrojov je rukoväť noža/, (exponát je ruský výrobok, kópia) a v koncepcii sklápania čepele i nástrojov do ramena „kombinovaných kliešti“. Označenie už nie je „zatvárací nôž“ ale „súbor nástrojov - multitool“. Sú dve riešenia, prvé, keď nosičom nástrojov sú obidve ramená - rukoväte kliešti, alebo jedno rameno kombinovaných kliešti/., (Exponát je čínsky výrobok, ale kópia noža Böker. Firma Böker - SOLINGEN je v tejto inovačnej činnosti svetovou špičkou).

(Podrobnosti vývoja i analýzy budú v pripravovanej publikácii: Ing. A. Drábek: „Poľovnícke nože“).

Ing. Alojz Drábek,

vedúci sekcie chladných zbraní Klubu histórie slovenského poľovníctva pri SPZ,

čestný člen Slovenskej asociácie nožiarov

e-mail: drabek@stonline.sk